Záchranársky tréning

Medzinárodný deň záchranárskeho psa

Posledná aprílová nedeľa patrí psím záchranárom, ktorí sú pripravení 365 dní v roku zachraňovať ľudské životy.

Od roku 2008 si v poslednú aprílovú nedeľu pripomíname Medzinárodný deň záchranárskeho psa. Na svete sú záchranárske psy ročne nasadené do akcie viac ako 2000-krát. Dokážu vyhľadávať ľudí pochovaných pod lavínami alebo hľadať deti, ktoré sa stratili v lese. Niektoré psy sa dokonca vydávajú na medzinárodné misie do krajín zasiahnutých prírodnými katastrofami, napr. zemetraseniami alebo prílivovými vlnami.

My sme sa tento rok rozhodli venovať v tento deň pozornosť zachráneným psím záchranárom, pretože „aj nechcené stvorenie by malo dostať šancu ukázať, čo v ňom je,“ hovorí Matej, podpreseda CaSaVit RESCUE Slovakia.

Príbeh pán Waltra ukazuje, že aj zo psa s problémovým správaním sa môže stať spoločník, na ktorého sa môžete spoľahnúť v každej situácii.

Prvého psíka som si adoptovala z útulku Sloboda zvierat, ktorý v tom čase sídlil na Rožňavskej ulici v Bratislave. Išla som pozrieť mačičku pre moju maminu, ale zistila som, že v tomto útulku mačky nemajú. Prešla som sa pomedzi koterce a v jednom bol malý čierny psík, ktorý na rozdiel od ostatných neskákal a neštekal, len bol pritisnutý na pletivo a uprene na mňa hľadel. Bolo to v roku 2003, ale dodnes si na ten pohľad pamätám. Bol to pohľad z duše do duše. Slovami to neviem opísať, ale bolo to veľmi silné. Napriek tomu, že som vôbec neuvažovala nad tým, že by som si zaobstarala psa, hneď som vedela, že budeme patriť k sebe a o deväť dní sme už spolu bývali. 

Asi horšieho psa som ani nemohla mať 😀 Útočil po všetkých ľuďoch, deťoch, psoch, autách na ceste, bicykloch, kočíkoch …. úplne po všetkom. Vedela som, že vrátiť ho nemôžem, že už sme spolu a spolu to aj zvládneme. O štyri roky neskôr sme začali spolu trénovať „záchranárčinu.“ Bolo úžasné sledovať, že pes, ktorý by pred tým, so svojimi húževnatými 10 kilami zaútočil na kohokoľvek, zrazu, úplne bez kontaktu označoval figurantov v ruine aj v lese s maximálnym nasadením. Zúčastnil sa mnohých pátracích akcií. Tak sa stalo, že zo psíka, ktorý bol dvakrát vrátený do útulku ako nezvládnuteľný agresor, sa stal pes, ktorý bol súčasťou záchranárskeho tímu, ktorý pomáhal. Vedľa psovoda v uniforme a so záchranárskym obojkom na krku už nevzbudzoval strach, ale nádej pre ľudí, ktorí hľadali svojich milovaných…“ píše Soňa, predsedníčka CaSaVit RESCUE Slovakia.

Adopcia psa z útulku prináša so sebou aj určité riziká. Ak si adoptujete šteniatko, neviete takmer nič o jeho budúcich vlastnostiach – veľkosť psa, temperament, predispozícia na ochorenia. Ak si adoptujete dospelého psa, tak môže mať skryté ochorenia alebo problémy so správaním. Ale zodpovedným prístupom a tréningom, možno aj záchranárskym, dokážete vychovať vďačného psieho parťáka. „Psík  potrebuje ako fyzickú, tak aj mentálnu záťaž. Práve vďaka výcviku mám so svojím psom výborný vzťah a náš spoločný život je ľahší.“ pokračuje Matej.

Elvis je pouličná zmes. Keďže bol akčný, neposedný a často emočne výbušný, začali sme s ním cvičiť poslušnosť. Raz pri venčení sme skúsili Elvisa vyslať na figuranta a on ho našiel a sám označil. Trénerka nás presvedčila, aby sme s ním skúsili záchranársku kynológiu,“ hovorí Maťo, ďalší člen CaSaVitu.

Čo pre našich členov znamená záchranárska kynológia?

„Bežne by som na túto otázku odpovedala, že mi to prináša dobrý pocit z pomoci druhým, ale je to taká polovičná pravda. Znamená to pre mňa oveľa viac, psychický a duševný oddych mimo všetkého a všetkých, fixáciu na daný moment, vcítenie sa do vnímania psa a snahu posúvať hranice stále ďalej. Stanovenie si cieľu je bežnou ľudskou vlastnosťou, ktorá sa dá použiť aj u nás, ale na druhej strane je tento cieľ stále menný, pretože nikdy nevieme, čo sa môže stať, či sa nám pes nezraní, či ho tá práca neprestane baviť, alebo iné. Preto je cieľ nastavený vždy podľa aktuálnych okolností,“ otvára túto tému Nikola. Pre Danku je záchranárska kynológia poslaním, relaxom, zábavou, príjemnou prácou v prírode so svojimi miláčikmi. Pri reálnych pátracích akciách je to pocit zadosťučinenia, zodpovednosti a pocitu, že to za to stojí. Maťovi priniesla možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorých by inak nestretol. Naučiť sa niečo úplne nové. Naučiť sa veľa o psoch a niečo aj o sebe. Zlepšilo mu to disciplínu a v podstate mu to pomáha aj budovať sebavedomie.

CaSaVit RESCUE Slovakia je tu pre všetkých, ktorí chcú zo svojho psa – zachráneného alebo nie – vychovať PSA ZÁCHRANÁRA.

Sme obyčajní ľudia, s rôznym povolaním, v rôznom veku, ale s totožným zmýšľaním – vychovať zo svojho rodinného miláčika psa záchranára. Nie je to úloha ľahká. Predstavuje to more času, trpezlivosti, lásky a aj odvahy, lebo pes je živá bytosť, ktorá musí byť nielen poslušná, oddaná psovodovi, ale aj odvážna častokrát ísť do extrémneho terénu a hľadať strateného človeka.

Každý z nás so svojím psom tvorí nerozlučnú dvojicu, kde už pes nie je len ten, čo má pracovať a plniť príkazy. Záchranár a pes sú „parťáci“, ktorí vedia, že v akcii, v lese, tme, ruinách sa môžu vždy jeden na druhého spoľahnúť. Aj preto sa musia dokonale poznať. Dôvera psovoda v psa a psa v psovoda prináša zaslúžené ovocie v podobe zachránených ľudských životov.